Keď som sa narodila, auto v našom dvore mala jedna rodina z desiatich. Aj to niektorí mali trabanta. Dnes je to ináč. Autá od výmyslu sveta stoja pod oknami, na dvore, pred obchodmi a reštauráciami, ba aj na chodníku. Jedna rodina má aj dve /náš prípad/, ba aj tri autá. Nečudo, že niet ked zaparkovať. Keďže si auto nemôžem zobrať do vrecka a odniesť do bytu a naše sídliská nie sú vybavené dostatočným počtom parkovísk, občas sa mi stane, že zaparkujem na chodníku.
Samozrejme, dobrí susedia zavolajú políciu. Volajúci je vždy anonym, moje auto je konkrétne.Zdá sa mi absurdné, že nejaký prindiš si privlastňuje chodník a na mňa, čo som sa tu narodila, volá políciu.A potom nasleduje proces volania polície a odomykania papuče. Stojí ma to čas, nervy a peniaze.
Ale ja už viem, čo urobím. Zadovážim si vlastnú papuču. Vždy si ju nasadím, keď budem pakovať na mieste, kde je to zakázané.A vybabrem s milovníkmi chodníkov, závistlivými susedmi, ba aj s políciou .